freya

a tak som sa vybrala na chatu. už ani presne neviem ako som sa tam dostala. bola to jedna z tých akcií kde príde známy nejakého známeho a kde sa v podstate nik s nikým nepozná a jediným spoločným známym bolo pivo a vodka. po pár poldecákoch a po odspievaní niekoľkých slôh známych hitov prišli ďalší členovia našej akcie. medzi nimi bol aj Sargon. nenechala som sa vyviesť z miery a ešte hlasnejšie som spievala ďalšie elánovky. keď aj on vyzeral že ma úspešne ignoruje, pomyslela som si že to predsa len dobre dopadne. už bola hlboká noc, ľudia sa bavili, v pahrebe sa robila živánska a on ku mne prišiel.
- Nejdeš si von zapáliť?
- Nefajčím - trochu som zaklamala
- Tak by si ma mohla aspoň sprevádzať, nie?
- Všetci fajčia dnu a nikomu to neprekáža, zapáľ si aj ty ak chceš. - snažila som sa ho ďalej striasť
- Nefajčím - odpovedal a po tejto odpovedi sme sa obaja rozosmiali. bolo to komické. ako tie staré čiernobiele filmy kde sa kŕčovití komici snažia baviť prostý ľud potkýnaním sa o vlastné nohy.
a tak som šla. ani neviem prečo. mohla by som to zvaliť na alkohol alebo zvedavosť alebo neskorú nočnú hodinu. skutočnosť je taká že som to proste chcela.
zastali sme na lúke, pozrel sa na mňa a v jeho pohľade som videla to čo som vidieť túžila a neznášala som sa preto že som to chcela uvidieť. objal ma. mocne a nežne, tak trochu majetnícky ako to len chlapi vedia. pre túžiaceho je niekedy objatie všetkým.
chcela som od neho počuť všetko len nie tieto tri slová.
vrátili sme sa do chaty a po celý čas sme sa už nestretli no mne ešte dlho zneli v ušiach jeho slová - Poviem jej to - a s nimi predstava na všetko čo mi prinesú...