freya

možno som mu mala povedať, že som to od neho nečakala. možno som mala bez slova odísť. možno som sa mu mala vyčítavo zahľadieť do očí a povedať: "Ako môžeš povedať niečo také? Sargon je predsa tvoj priateľ."
ale nič také som nepovedala. ostala som a pozerala som sa do jeho úhrančivých očí.
nevedela som čo by som mala spraviť. vždy som bola viac rozumová a nikdy som neverila na niečo ako je láska na prvý pohľad. teraz som sa v sebe nevyznala. cítila som sa previnilo, že som tam sedela s iným mužom a nie so Sargonom, ale cítila som sa aj šťastne, že tam s ním sedím. bolo by odvážne nejako pomenovať to NIEČO, čo bolo medzi nami ale bolo isté, že tam fakt niečo je. vedela som to ja a vedel to aj on. a zase ten pohľad. ako keby mi videl až do duše. ako keby videl všetko čo mi teraz chodí hlavou. so Sargonom sme si rozumeli a vedela som, čo od neho môžem očakávať. bolo to viacmenej preto, lebo sme si boli dosť podobní. Šalamún ma chápal aj keď som bola úplne iná ako on.
rozprávali sme sa tam niekoľko hodín. vlastne až do záverečnej. potom sme usúdili, že už je čas ísť, tak sme vyšli von. odprevadil ma pár blokov. čakala som, že ma bude chcieť pobozkať na rozlúčku. podal mi ruku a povedal: "Prepáč, že ti robím v tvojom svete chaos. Ale neboj sa. Všetko to raz bude dobré. Dúfam, že ti pomôžem vyjasniť nejaké veci v tvojom vnútri. A môžem len pokorne dúfať, že časom budem patriť do tvojho sveta aj ja". a zase ten jeho pohľad.
tieto slová pôsobili na moju rozorvatú dušičku ako balzam. povedala som len: "Ďakujem". a šla som do bytu. vravela som si, že to musím Sargonovi vysvetliť. má predsa právo vedieť, že mám v hlave zmätok. dokelu ale ten pohľad. ale porozprávam sa s ním až ráno. teraz už určite spí.
skôr ako som otočila kľúčom v zámke, dvere sa otvorili.
- Vitaj mladá dáma - privítal ma Sargon, ako keď otec načape pripitú teenagerku s cigaretou v ústach. mal nezvyčajný výraz v tvári
- Dúfam že si sa dobre zabávala - prvýkrát v živote som sa ho začala báť
- Viem o tebe a Šalamúnovi. Marka vás videla