freya

už ani neviem ako dlho som ich nevidela. len mi odrazu zavolala kamarátka so strednej:
- Počuj Freya zajtra ideme hýriť do mesta... ide Lenka, Miša, Ona a ja. A žiadnu inú odpoveď ako:" super, už sa teším" neberiem do úvahy - to bola celá ona, Lucia, veľká organizátorka.
- Tak v tom prípade mi neostáva iné ako povedať: "super, už sa teším".
- Fajn tak klasicky o ôsmej na námestí - vďaka tomu "klasicky" som úplne pozabudla že je to už pekných pár rokov čo sme sa zvykli takto spolu schádzať.
"klasicky" sme všetky prišli 20:15 (už sme sa predsa poznali nejakú tú chvíľu) a vyberali sme nejaký ten vhodný bar. konečne sme objavili jeden sympatický čo vyzeral pre nás vekovo prístupný (čo sa týka požiadavok bolo medzi nimi len to, aby tam mali kvalitné miešané nápoje a aby bol vekový priemer primeraný - totižto pri jednom takomto výjazde sa nám podarilo zakotviť medzi "mláďatami" a jedno asi štrnásťročné dievča ovracalo Lenke nové topánky).
práve sme si objednávali a keď som som chcela poradiť od čašníka nejaký fajn sladučký nápoj povedal: "Karamelový koktail je fajn. To bude na mňa." a žmurkol. skoro som odpadla. nikdy predtým sa mi to nestalo. čašník mi platí drink. baby tiež ostali ako obarené. chvíľu sme ho očumovali a hodnotili kým sme nezažili ďalšie prekvapenie. ten zlatý čašník nám doniesol objednané drinky a každej ešte tequillu. "To máte od tých gentlemanov naproti." a naproti sa na nás usmiali dvaja chlapi. ale toto už bolo aj na nás fakt dosť. Lenka, Miša a Lucia šli tancovať a ja som si ešte s Ňou chcela pokecať. bola von prvýkrát od istej nemilej udalosti o ktorej by som chcela nabudúce napísať lebo aj o neveselých veciach treba hovoriť aj keď sa o tom nepíše ľahko. proste sme tam sedeli a tí dvaja "gentlemani" si k nám zrazu prisadli a začali nás nehorázne baliť.
zdalo sa mi to zvláštne. kým som nechodila so Sargonom, mala som pocit že so neschopná, škaredá a nikdy si nenájdem chlapa. akonáhle som s ním začala chodiť je to úplne iné. neviem aké látky vyžarujú zamilované ženské ale mám pocit akoby po mne chlapi túžili, akoby som sa im veľmi páčila. je to taký zvláštny paradox. keď je človek zadaný, je oňho záujem, ale kým je sám, málokedy sa nájde niekto, kto by mu pripomenul aký je úžasný. vedela som, že žiadneho chlapa z tých čo tam po mne pozerali neberiem vážne (mám predsa doma chlapa s ktorému sa nevyrovnajú). ale som rada že som tam šla a naplno som si vychutnávala pocit že som chcená.
- Prepáčte páni ale my dve ideme teraz tancovať - povedala som a kývla som hlavou smerom k tancujúcim kamarátkam.
- A riadne to tam roztočíme - povedala som Jej kým sme šli na parket a keď som cítila pohľady mužov ktorým som sa v tej chvíli zdala príťažlivá sebavedome som zdvihla hlavu a s pôžitkom som sa pousmiala. krásny pocit.