freya

alebo: po súloži je každý  živočích smutný okrem kohúta ktorý si spieva.
ležala som mu na hrudi. nohy sme mali ešte stále prepletené. telá nám pomaly chladli. bála som sa mu pozrieť do očí. vedela som nad čím rozmýšľa. prišla mi ponuka z prahy, lepšie pracovné miesto, viac realizácie, viac zodpovednosti a preč od neho. ležali sme a vedeli sme že je to možno naposledy. nefandím vzťahom na diaľku a on to dobre vie.
čakala som pesimistický rozhovor typu:
- Nechoď - povedal by oddane
- Ale keď ja musím - povedala by som triezvo
alebo aspoň:
- Dnes je pekný deň však? - začala by som rozhovor
- Bol by keby si nemusela odísť preč.
nie. nič také. dnes budem kohútom a budem spievať.
- Donesiem pivo - povedala som
viac ako to že som to povedala ho zarazil fakt, že som to myslela vážne a tak na mňa prekvapene pozeral ako stojím nahá vo dverách izby s dvoma plechovkami piva.
- Ty si plná prekvapení - začal sa smiať
- To máš na mne rád nie?
- Okrem iného...
napili sme sa. pohladil ma po líci a po šiji. cítila som ako mu krv pulzuje v celom tele. jemne som ho uhryzla do pery a zvalila na chrbát.
- Dúfam že si si výdatne oddýchol a ešte si sa ma nenabažil mladý muž lebo dnes ťa čaká ešte dlhá a horúca noc...
je lepšie byť kohútom ako smutným živočíchom. aj tak to nakoniec dopadne rovnako pre oboch ale kohút má zo života kvôli svojmu spevu väčšie potešenie.