freya

aby som to uviedla udalosti pekne po poriadku musím sa vrátiť o pár mesiacov späť.
jedna moja kamarátka má filozofiu, že človek by mal oslavovať narodeniny len vtedy, ak sa za ten rok svojho života zlepšil alebo posunul niekam ďalej. a keďže ja som sa za tento rok dosť zmenila, považovala som za vhodné svoje narodeniny bujaro osláviť. koncom júna mi Sargon usporiadal narodeninovú oslavu.
tam som ho videla po prvý krát. bol to Sargonov kamoš. práve bol v meste a nenechal vyhovoriť, že môj milý naňho nebude mať čas, tak bol Sargon nútený pozvať ho na moju oslavu. vyžarovalo z neho niečo zvláštne. niečo tajomné. bol Sargonovým opakom a teda vlastne aj mojím opakom. nehovoril veľa, bol roztržitý ale každé slovo čo vyslovil hovoril tak nezvyčajne... múdro. zdalo sa mi ako keby vychutnával každé slovo, každý pohľad. ľudia naokolo ho síce ignorovali, ale ja som vedela, že má v sebe niečo nezvyčajné. mala som pocit ako keby videl niečo čo nik iný. a to ma k nemu hrozne priťahovalo.
od vtedy som ho nevidela. až v nedeľu sa mi ozval.
- Ahoj. Určite si na mňa už nespomínaš. Bol som na tvojej narodeninovej oslave - už len podľa toho vychutnávania každého písmena som vedela že je to on.
- Volám sa Šalamún a musím sa s tebou rozprávať. Pravdupovediac už dlhšiu dobu som sa ti chcel ozvať ale až teraz som sa na to odhodlal.
- No hovor - začala som klasicky.
- Ja by som radšej... si pohovoril s tebou osobne.
keď prišiel do dohodnutej kaviarne ani si neobjednal a už spustil.
- Nemôžem bez teba žiť.
- Na muža čo ma videl raz v živote je to dosť odvážne tvrdenie.
- Ja viem ale fakt nemôžem. Proste to tak cítim.