freya

Ona bola totižto moja najlepšia kamarátka. sedeli sme spolu na základnej, spolu sme šli na strednú aj na vysokú, o všetko sme sa delili, spolu sme nakupovali topánky aj šaty. tak dlho sme spolu dokázali vydržať hlavne kvôli tomu že sme mali úplne opačný vkus na chlapov a rovnaký na všetko ostatné. až kým sa do našich životov nepriplietol Sargon. najväčšou iróniou na tom bolo že bol typom chlapa ktorý by predtým nezaujal ani jednu z nás. napriek tomu nás dokázal rozdeliť.
stretli ste už svoju spriaznenú dušu? ja som na niečo také ešte donedávna neverila ale ako som spoznala Sargona vedela som, že ak mám spriaznenú dušu je ňou práve on. dokončoval za mňa vety akoby mi čítal myšlienky, mal rovnaké názory ako ja, čítal rovnaké knihy. len pri ňom som vždy mala pocit že vie o čom hovorím, nie len že sa tvári chápavo ale vie ako sa cítim. ju síce držal za ruku, ale so mnou sa vedel zabávať.
prišla za mnou domov. všetko vie. čakala som spŕšku nadávok a nejakých citátov o zrade. alebo aspoň veľkú scénu(vedela som že Ona dokáže byť veľmi dramaticky nepríjemná keď treba). zamilovala som sa predsa do chlapa ktorý bol mimo mojej právomoci. zaslúžim si to a žiadne reči o spriaznenej duši ma neospravedlňujú. nič také melodramatické sa však nestalo. bola pokojná. objala ma. plakala. vraj to tušila.
- Pozri prežijem to. Aj keď budem rada ak vás oboch dlhšiu dobu neuvidím kým sa z toho spamätám. Každopádne je to lepšie ako keby mi to povedal až keď som chystala svadobné oznámenia - snažila sa zažartovať ale videla som že to nejde až tak ľahko. preglgla a ešte viac sa rozplakala. neodvážila som sa Ju prerušovať.
- Bolí to. Ale mala som vás rada osobitne a budem aj dokopy. Bude to síce chcieť pár drinkov a veľa času ale spraví sa to... teda aspoň dúfam... dokelu Freya ty si taká krava... - skončila a ja som vedela že teraz sa to už fakt spraví. usmiala sa na mňa cez slzy a odišla.